Prvý nástup do materskej školy je náročný tak pre dieťa ale aj pre jeho rodičov. Vydrží tam? Nebude plakať? Väčšinou je to tak, že rodičia sa boja viac ako samé dieťa, ktoré začne chodiť do kolektívu v materskej škole.
Samotný nástup do materskej školy je sprevádzaný adaptačnými problémami. Niektoré deti zvládajú odlúčenie od rodičov úplne bezproblémovo, utekajú do triedy, Iné od prvých dní plačú, alebo sú tiché, zakríknuté a hrdinsky trpia... Tiež sa stáva, že problémy nastanú až o týždeň, ba i mesiac.
Ako to všetko zvládnuť?
Dôležité je dieťa na materskú školu pripraviť. Rozprávať sa s ním o deťoch, o tom čo ho čaká, ubezpečovať ho, že keď sa pohrá, rodičia pre neho prídu. Ísť na prechádzku okolo škôlky, prípadne navštíviť ju ešte pred nástupom, ak to MŠ umožňuje. Pripraviť dieťa tak, aby sa na škôlku tešilo. Vhodné je i skúšať dieťa nechať niekoľko hodín bez mamy i otca u niekoho známeho, najlepšie kto má malé deti, aby si dieťa zvyklo bez vás. Dieťa má mať pred nástupom zvládnuté hygienické návyky, malo by sa vedieť samo najesť, vypýtať si čo potrebuje... celkovo dieťa pripraviť na takú veľkú zmenu sa nedá, každé je jedinečné a osobité, nedá sa všeobecne povedať, ako ho pripraviť, aby to zvládlo úplne bez problémov.
Najhoršie je raňajšie lúčenie. Deti sa s rodičmi lúčia ťažko, ale časom si každé dieťa zvykne na denný režim a adaptuje sa. Tu je tiež dôležitý postoj rodiča. Ak je vyrovnaný rodič, dieťa reaguje oveľa lepšie, ako keď si mamina utiera slzy a je celá vystresovaná. Dieťa vníma, že niečo nie je tak, ako by malo byť, aj keď sa to snažíte pred ním zakryť. V kľude sa treba rozlúčiť, ubezpečiť dieťa, že prídete pre neho a nepredlžovať lúčenie. Čím dlhšie lúčenie trvá, tým je to pre obe strany horšie. Niekedy je lepšie vysielať ocina, tí väčšinou nemajú čas vyjednávať pred dverami triedy. Hlavne v prvých týždňoch si môžu nosiť z domu nejakú hračku, ktorá im pripomína domov, a tým prekonávajú prvotný strach zo škôlky. U malých detí je vhodná postupná adaptácia, najskôr 2 hodiny, potom čas postupne predlžovať. Samozrejme, nie vždy sa to dá a nie vždy je to i potrebné. Inak reagujú deti, ktoré vedia, že ich mama je doma a inak deti, ktorých mama je v práci.
Pre deti je aj naučenie sa dennému režimu prekonaním strachu zo škôlky. Vedia, že keď sa vyspinkajú, napapajú, potom príde maminka.
Nebojte sa, ak vaše dieťa plače. Veľmi často trvá plač len niekoľko minút, potom sa vaše dieťa začlení a pekne sa hrá... Pani učiteľky sa snažia byť dieťaťu oporou, druhou mamou, ktorá ich objíme, pohladká keď treba. Postupne bude slzičiek ubúdať. Škôlka či škola je pre deti druhým domovom a učitelia robia maximum preto, aby sa tam tak detičky aj cítili...
Čo v prípade, ak je adaptácia dieťaťa veľmi ťažká a ani po pár mesiacoch sa to nezlepšuje? Je možné na čas prerušiť dochádzku, alebo ju prerušiť až do konca školského roka.
Držíme všetkým škôlkarom aj ich maminkám pri nástupe do škôlky palce!